Barefoot: Je zdravé chodiť (skoro) bosí?

Čím nám bosá chôdza prospieva?

Podľa mnohých odborníkov a stále rastúcej skupiny bosých nadšencov sa neustálym obutím pripravujeme o cenný prežitok fyzický a skoro aj spirituálny.

Fyzioterapeutka Clara Lewitová sa bosou chôdzou dlhodobo zaoberá a roky ju tiež sama praktizuje. Verí, že ak sa zbavíme topánok, vyzujeme spolu s nimi aj bolesti nôh a celého pohybového aparátu, sme schopní "zrekonštruovať" spadnuté klenby bez použitia ortopedických pomôcok a navyše vďaka akupresúrnym bodom celkovo stimulujeme organizmus a posilníme imunitu. Kým tvarované vložky do topánok tlačia na klenbu a robia z chodidla len pasívny predmet, bosá chôdza ich aktivuje, posilňuje a učí vnímať terén hmatom.

Ďalším argumentom, prečo hladiť zem nohami, je tzv. uzemnenie, kedy vďaka holej koži prijímame z krajiny negatívne nabité elektróny, ktoré nášmu telu dodávajú antioxidanty a ničia nebezpečné voľné radikály. Podľa štúdie publikovanej v Journal of Environmental and Public Health môže uzemnenie slúžiť na liečbu mnohých chronických degeneratívnych ochorení, ako je stres, zápaly, bolesti, poruchy spánku, kardiovaskulárne choroby a ďalšie. Vo svojej dôležitosti pre ľudské zdravie sa uzemnenie radí hneď vedľa čistého vzduchu a vody, slnka, výživného jedla a fyzickej aktivity. Pravidelný kontakt so zemou zlepšuje prekrvenie pleti, znižuje viskozitu krvi, reguluje nervový a hormonálny systém a tiež produkciu stresového hormónu kortizolu, čím znižuje hladinu krvného cukru a priaznivo ovplyvňuje funkciu metabolizmu.

Jaroslav Dušek sa vo svojom rozhovore s Igorem Sloukou, zakladateľom hnutia turistikanaboso.cz, vyzdvihuje tiež fakt, že nielen my sa učíme reagovať na prírodu a jej terén, ale aj príroda cez bosé nohy načítava nás. Môže sa tak vraj dokonca stať, že keď pravidelne chodíte bosí po záhradke, začnú na vašich pravidelných chodníkoch rásť liečivé bylinky priamo na mieru vašim potrebám.

To už znie skoro nadprirodzene, že? A nie je to naopak úplne prirodzené?

Turistika naboso nás nabáda, aby sme zmenili názor na svoje nohy. Nejde totiž o "nevzhľadný, zašpinený, páchnuci, chorý a nedokonalý úd niekde dole. (...) Je to 6 miliónov rokov vyvíjaný precízny nástroj evolúcie, majstrovské dielo - geniálna konštrukcia prírody, presný bio hi-tech prístroj najvyššej kvality. "A taký by bola škoda zaparkovať do lacných tenisiek a nechať chradnúť, nie?

Aktivujte nohy

Naučte sa vnímať svoje nohy ako schopné a plnohodnotné končatiny a trénujte ich šikovnosť. Zapájajte ich do bežných činností, napríklad si skúste dať dole ponožky bez použitia rúk, alebo si chodidlami podávať veci zo zeme. Vreckovka, kľúče alebo napríklad koráliky precvičia nielen vaše sústredenie, ale aj posilnia nožnú klenbu a precvičia motoriku vašich chodidiel.

Nebráňte sa dotykom, nohy si masírujte, užívajte si ich umývanie a krémovanie, striedanie teplej a studenej vody, skrátka čokoľvek, čo chodidlá stimuluje a urobí im dobre.

Do týchto aktivít môžete ľahko zapojiť aj deti. Skúste napríklad kreslenie na plosky nôh alebo písanie ceruzkou alebo drievkom uchopeným medzi prstami. Môžete si spoločne robiť odtlačky nôh, vyskúšať hod šiškou, viazanie uzlov, skladanie mozaiky, navliekanie krúžkov, stavanie kociek a mnoho ďalších hier bez použitia rúk. Fantázii sa medze nekladú.

Ako si pri bosej chôdzi neublížiť?

Aj tí najväčší zástancovia prirodzenosti bosej chôdze sa zhodujú na tom, že vyzuť topánky zo dňa na deň nie je ľahké ani múdre. Naše nohy sú totiž po rokoch v topánkach oslabené, majú povolené väzy, ochabnuté svaly a precitlivenú kožu. Ak by sme to teda s bosou chôdzou prehnali, ľahko nohy preťažíme a môžeme si dokonca privodiť zranenia, ktoré nás od ďalšej cesty naboso zaručene odradia.

Začnime preto pomaly. Vyzúvajme sa tam, kde sa nám povrch páči, je mäkký a príjemný na dotyk. Prejdime sa mokrou trávou alebo hebkým machom a postupne sa učme vnímať terén nohami, uchopovať ho a našľapovať vedome. Cieľom nie je ujsť na prvýkrát bez topánok dvadsať kilometrov. Ide o to, aby sme si na nový pocit zvykli a postupne nohy posilnili.

Automaticky začneme zapájať prsty, ktoré nahmatajú terén, prispôsobia mu došľap a zaistia odraz. Prsty vytvárajú priečnu klenbu, ktorá sa ich zapojením posilňuje a tvaruje do prirodzenej podoby. Pruženie v chodidle nám zabezpečuje prirodzené tlmenie došľapu a chráni kĺby pred nárazmi.

A čo keď to naboso nejde?

Predstava bosej chôdze vás nadchla, ale z rôznych dôvodov vám pripadá nereálna? Možno je vonku príliš chladno a mokro, takže by ste si koledovali keď tak o prechladnutie. Možno (napríklad kvôli cukrovke) nechcete riskovať poranenie kože, ktoré by sa vám dlho a zložito hojilo. Možno sa vydávate do terénu, ktorý je skrátka už trochu moc, alebo nechcete prísť priateľom na večeru s nohami od hliny.

Vo všetkých týchto prípadoch sú riešením barefoot topánky, teda obuv s tak tenkou podrážkou a špeciálne koncipovaným strihom, až takmer nespoznáte, že ju máte.

Barefoot topánky sú dostatočne široké, takže sa v nich ploska nohy a predovšetkým prsty môžu pri došliapnutí pohodlne roztiahnuť. To je zásadné jednak preto, aby sa noha zbytočne nedeformovala (a nevznikali otlačeniny, pľuzgiere či vychýlené prsty), a jednak pre stabilný a prirodzený úchop terénu, správny došľap i odraz.

Zvršok barefoot obuvi je spravidla vysoko priedušný, aby sa vaše nohy cítili čo najprirodzenejšie a nezaparovali sa, zatiaľ čo podrážka je mäkká a pružná, zvyčajne protišmyková a má nulový drop a žiadne tlmenie. Vďaka všetkým týmto vlastnostiam vaše nohy perfektne chráni, zatiaľ čo vy máte pocit, že ste takmer bosí.

A ako je to s bosým behom?

Ak vám bosá chôdza nestačí, môžete sa posunúť na ďalší level a začať bez topánok behať.

"Keď sa zbavíte topánok, zbavíte sa stresu, zranenia a chorôb," hovorí Christopher McDougall v knihe Stvorený pre beh, ktorá po celom svete spustila doslova epidémiu bosej chôdze a behu. On sám začal behať naboso a vyriešil tým svoje dlhodobé zdravotné problémy.

Bežecké zranenia sú podľa McDoughalla novodobou záležitosťou - vznikli s topánkami. Beh po asfalte v topánkach s hrubou vrstvou tlmenia nás podľa neho naučil úplne novému - a chybnému - spôsobu behu.

Vo výrazne tlmených topánkach máme tendenciu našľapovať na päty a zakláňať sa. Vďaka tomu zapájame iné svaly, než ktoré by pracovali, keby sme bežali naboso. Naše telo ale na také postavenie nie je pripravené a dlhodobé behanie po tvrdom povrchu (hoci s penou pod pätami) sa môže prejaviť bolesťami kĺbov, dysbalanciou a zraneniam z preťaženia.

Ak beháte po asfalte, bosé (alebo žiadne) topánky neodporúčame. Neprirodzený povrch si žiada patričné ​​opatrenia (v podobe tlmenie). Aj tu však môžete aplikovať princípy bosého behu, teda správne držanie tela s ťažiskom ľahko pred sebou, došľapom na špičky a bez prepínania kolien. Táto technika síce naplno nevyužije potenciálu tlmivej technológie, zato však zapojí tie správne svalové skupiny a odpruží došľap šľachami v členkoch a kolenách.

Avšak najlepším variantom, či už bežíte alebo sa prechádzate, je zísť z cesty, kedykoľvek to ide. Prirodzený povrch je mäkší a nespôsobuje telu otrasy, takže si môžete bez obáv obuť topánky s podrážkou tenkou ako papier, alebo sa vyzuť úplne a vychutnať si kontakt so zemou "telo na telo". Jednak je to zdravšie a jednak je taký beh či chôdza ďaleko pestrejšia a zábavnejšia. Vyskúšajte to!